Ľudia, ktorí ma poznajú, môžu ľahko skonštatovať, že som homofóbny. V zásade je to pravda. Nedá sa povedať, že by som neznášal homosexuálov. Len ich nechápem a považujem homosexualitu za poruchu. Nikto mi nevysvetlí, že je to normálne, že majú proste takú sexuálnu orientáciu. Sex je prostriedok k rozmnožovaniu. Sex medzi dvomi ľuďmi rovnakého pohlavia nemôže viesť k splodeniu potomka a teda nie je normálny. Ono to svojím spôsobom je vidno hneď, že orgány dvoch chlapov do seba akosi nepasujú... a u žien to  platí tiež :)

V zásade mi nevadia homosexuáli ako takí - ak trpia touto poruchou, evolučne sú odsúdení na vymretie bez potomstva a tak je to správne. Evolúcia je múdra vládkyňa. Problém však je v tejto spoločnosti. Moju krv privádzajú do varu reči o registrovaných partnerstvách homosexuálov, verejné pochody, kde prezentujú svoju úchylku a nakoniec aj ich snahy o vybudovanie rodiny s adoptovaním detí...
Kde to žijeme? Veď takíto rodičia budú mať na duševný vývoj dieťaťa obrovský vplyv. To dieťa si bude myslieť že mať homosexuálny vzťah je normálne - veď jeho "rodičia" tak fungujú. To mu dieťaťu bude narušenie vštepené... A čo potom? Začneme podobne akceptovať pedofilov, zoofilov a iné úchylky? Postupne bude normálne čokoľvek?

Čo si ľudia robia za dverami svojich bytov je ich vec - ak tým samozrejme niekto netrpí a všetko je dobrovoľné. Ale prezentovať takéto úchylky je choré a neviem či nie je viac choré tieto úchylky akceptovať a podporovať... Je to proti prírode, proti evolúcii a proti zdravému rozumu.
Takže som homofóbny? Áno! Bojím sa toho, že úchylka už nebude úchylkou, ale normálnou vecou. Bojím sa toho, že takíto ľudia budú narúšať psychický vývoj detí a stanú sa ich vzorom. A úprimne ma serie, že to spoločnosť berie tak ľahkovážne...