| Zoberieme paničke vodičák, bude sranda... |
|
|
|
| Written by Andrej Elias |
| Friday, 18 March 2011 19:29 |
|
Aktuálny článok na portáli natankuj.sme.sk mi pripomenul, že o veľmi podobnej príhode som chcel písať aj tu. Vlastne to bol pôvodne dôvod, prečo táto rubrika vznikla. Ako to však býva, prišli iné veci, ktoré ma nasrali, nebol čas a všetko pekne dokopy až som sa k tomu nejako nedostal. Možno sa časom dostanem k tomu, že všetky dokumenty pekne zoscanujem a nahrám sem a možno ani nie. každopádne, mám ich archivované :) Zatiaľ len stručne napíšem čo mám na srdci... Ale pekne poporiadku, aby som nepredbiehal. Cesta našej rodinky (s kamarátkou) do Trenčianskych Teplíc prebiehala vcelku pokojne. Išli sme v pravom pruhu predpisových 130km/h (no možno o niečo menej, ale to snáď nevadí). Za nami niekoľko áut, proste tak aby sme sa necítili osamelo. Vzhľadom na to, že pred nami šlo nákladné auto podstatne nižšou rýchlosťou, nutne sme sa k nemu museli priblížiť. Manželka skontrolovala spätné zrkadlo - videla že v ľavom pruhu ide SUV - počkala teda v pravom pruhu, prefrčalo SUV, ďalšia kontrola zrkadla, voľná cesta, ideme predbiehať. Predbehla, zaradila sa. Pohodička. Zrazu sa vedľa nás objavilo čierne AUDI. Veď keď sa ponáhľa nech si ide, audiny tuším môžu porušovať predpisy... pribrzdil zhruba na našej úrovni... asi sa už neponáhľa. Keď prešiel kúsok dopredu, videli sme blikačky a nápis STOP, spustil húkačku. Spýtal som sa manželky, či nešla rýchlo - nie. U nás mám také tendencie ja... Pred audinou bolo to SUV, tak si hovoríme, že snáď zastavujú jeho... Audina predbehla SUV, my sme ich obehli... Audina zrýchlila, dobehla nás a ujkovia ukázali že máme zastaviť. Zastavili sme my, za nami audi, za ňou SUV. Prišiel k nám policajt a vypýtal si doklady, mierne afektovaným spôsobom, ale asi sme vyzerali ako teroristi z Al-kajda na samovražednej misii. Vpredu dve baby, vzadu chlap s bradou a dvomi deťmi. Chlapíka na SUV odbavili do 10minút, potom si chlapci v Audine čítali vyhlášku a po ďalších piatich minútach si páni policajti našli čas aj na nás. Deti už plakali, my sme už boli trošičku nervózni... Policajt prišiel a zavolal manželku k ich autu. Predpisovo si nainštalovala vestu a pristúpila ku korábu našich ochrancov. Keď sme potom cca ďalších 10 minút čakali, chcel som tam ísť pod hrozbou pokuty tiež - ďalšiu vestu v aute sme vtedy nemali. Videl som ako jej strkajú nejaký papier a ukazujú že má podpísať. Chcel som ju zastaviť. Zastavila ma detská poistka... ani som si dovtedy neuvedomil aká efektívna vec to je... Každopádne, manželka doargumentovala, vrátila sa do auta a oznámila nám, že pišla o vodičák. Vraj sa skoro zabili keď ich vyblokovala. Chlapci na audine odfrčali skôr ako som sa stihol spamätať. Podpísala vyjadrenie, ktorého kópiu nedostala a prázdne políčka nevyškrtala. Manželka vtedy ešte verila na právo, poriadok a spravodlivosť. Priestupok: neumožnenie plynulého a bezpečného prejazdu vozidla s právom prednostnej jazdy. Akého vozidla? Čierna audina s bicyklovými blikačkami má právo prednostnej jazdy? Pokiaľ viem, na to aby to bolo vozidlo s právom prednostnej jazdy, musí mať zapnuté typické zvukové znamenie, doplnené o výstražné svetlo. Ak nehúka, sú to len dvaja debilkovia v čiernej audine s bicyklovými blikačkami, ktorí sa rútia 200km/h po diaľnici a ešte im niekto zodpovedný dal odznaky, právomoc a pištolky. Chlapci si plnia svoj sen o buzerácii ľudí... Výsledok bol taký, že manželka bola niekoľko mesiacov bez vodičského oprávnenia, musela zaplatiť pokutu a ísť na preskúšanie... Že sme sa odvolali? Zbytočne, pretože policajt má vždy pravdu a v tomto prípade prezumpcia neviny vraj neplatí, keďže sa nejedná o trestné konanie. Toľko k právnemu štátu. Sťažnosť na správanie policajta: zbytočná. Dvaja svedkovia nemohli byť nestranní - lebo väčšina ľudí asi nosí v kufri pre istotu jedného úplného cudzinca, aby mali nestranného svedka... Vraj keby sme mali videozáznam... :) Odvtedy nosím v aute dve vesty a manželka vie, že policajtovi nemá nič podpísať. Ak bude chcieť policajt niečo podpísať, tak si to odfotím, vyškrtám prázdne miesta a odfotím si aj jeho. Len tak. Pre istotu. Do rodinného albumu. |
| Last Updated on Friday, 18 March 2011 20:29 |



